Eugen Pavol Bohuš, JUDr. (* 3. mája 1892 Brezno - ┼ 19. apríla 1977 Poprad). Syn JUDr. Jána Bohuša a Malvíny Bohušovej, rod. Kiszely. Pochádzal z Beharovskej vetvy.

   Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Rimavskej Sobote, za doktora práv bol promovaný roku 1915 na budapeštianskej univerzite, neskôr vyštudoval tiež politické vedy v Clui-Napoca (Kolozsvár).

   Počas I. svetovej vojny pôsobil na talianskom fronte.

   Do roku 1927 bol župným hlavným notárom a tajomníkom župana v Liptovskom Sv. Mikuláši, 1928-1930 pracovníkom okresného úradu v Rožňave, 1930-1934 okresným náčelníkom (t.j. prednosta okresného úradu) v Stropkove, 1934-1940 v Levoči, 1940-1942 v Spišskej Novej Vsi a 1942-1944 v Poprade.

   Po vojne II. Svetovej vojne, ktorú prekonal na viacerých frontoch, demobilizoval ako nadporučík československej armády.

   V rokoch 1945-1951 pôsobil ako vedúci úradu a tajomník Okresného národného výboru a v rokoch 1951-1958 okresný archivár v Poprade.

   S manželkou Gabrielou Bohušovou, rod. Hillawoth (4. 1. 1902  Horné Obdokovce – 4. 3. 1952 Poprad) mali dve deti Ivana a Katarínu. Ich syn Ivan sa venuje dodnes histórii Vysokých Tatier.

   Ako dôchodca sa venoval archívnictvu v Porade. Počas tohoto obdobia usporiadal archív a spracval históriu niektorých podnikov (Vagónka, pivovar, Tatrasmalt). Vypracoval tiež návrh na územné osamostatnenie Vysokých Tatier, administratívne pripravoval podmienky založenia TANAP-u.

   Roku 1945 sa pričinil o zlúčenie múzeí v Poprade a vo Veľkej, a tým o založenie Podtatranského múzea, ktoré do roku 1949 aj spravoval.

   Bol publikačne činný. Príspevky s historickou, múzejníckou, archivníckou a knihovednou tematikou publikoval v Novom slove, Slovenskej národnej knižnici, Knižnici, Múzeu, v Archívním časopise, Podtatranských novinách a ďalších.

__________

__________

Copyright © Š. Bohuš